Nepríjemne horúce letá sa pomaly stávajú neoddeliteľnou súčasťou aj nášho podnebného pásma. Akékoľvek ochladenie je tak vítané. Najúčinnejšie sú klimatizácie, tie ale stoja viac a nehodia sa pre všetky priestory. Veľmi dostupnou možnosťou sú ventilátory, ktorých sa predáva celý rad typov s rôznym výkonom aj určením. Ako ich ale správne vybrať a na čo sa pri nich zamerať?
Objem miestnosti v metroch kubických je jedným z najzásadnejších parametrov. Kapacita miestnosti – a tiež jej typ (iné nároky má kancelária, iné kuchyňa a iné obývačka) – totiž rozhoduje o tom, ako výkonný ventilátor potrebujete. Kľúčovým číslom je údaj o tom, koľko vzduchu ventilátorom pretečie za hodinu (tzv. prietok vzduchu). Všeobecná rada znie, že podľa účelu miestnosti by sa mal vzduch v miestnosti niekoľkokrát za hodinu vymeniť.
Na to, aký ventilátor budete potrebovať, prídete ľahko. Potrebujete poznať objem miestnosti v metroch kubických (stačí vynásobiť dĺžku, šírku a výšku miestnosti) a tiež koeficienty počtu výmen vzduchu udávané pre jednotlivé typy miestností. Tie sú nasledovné:
Ak poznáte všetky tieto údaje, na výber ideálneho výkonu ventilátora prídete ľahko. Stačí si vynásobiť objem miestnosti koeficientom podľa účelu danej miestnosti a zistíte, aký prietok vzduchu by mal ventilátor mať. Napríklad teda, ak vieme, že potrebujeme vetrák do obytnej miestnosti s rozmerom 40 metrov kubických, mal by mať prietok vzduchu okolo 60 až 80 metrov kubických.
Veľkosť vetráku, resp. priemer vrtule (ak je ňou daný typ vybavený) sa prejavuje na tom, aký bude mať výkon, teda koľko vzduchu ním pretečie (pozri vyššie). Líši sa podľa typov vetrákov, stolový bude výrazne menší ako stropný. Bežný priemer ventilátora v prípade štandardných domácich typov (stolové, stojanové atď.) sa pohybuje od 30 cm do pol metra, tie profesionálne, stropné, končia na 135 centimetroch.
Ventilátor je zariadenie, v prípade ktorého sa počíta s tým, že pobeží dlhšiu dobu. Dôležitá je preto aj jeho energetická spotreba čiže príkon. Ide o veličinu dávajúcu najavo, koľko elektrickej energie ventilátor spotrebuje za hodinu svojej prevádzky. Čím vyšší príkon, tým vyššia bude aj spotreba. Platí tiež, že vyšší výkon si žiada aj vyšší príkon. Príkon sa v prípade vetrákov pohybuje od 15 do 70 W.
Možnosť voľby intenzity vetrania je ďalšou dôležitou vlastnosťou, ktorú by mal dobrý ventilátor mať. Voľba intenzity prebieha v stupňoch, pričom tie by mali byť aspoň tri, čo možno považovať za absolútne minimum. Samotná možnosť voľby intenzity sa výraznou mierou podieľa na našom komforte pri používaní ventilátora.
Ventilátor sa v letných mesiacoch stáva neoddeliteľnou súčasťou našich priestorov, dôležitým parametrom je tak aj hlučnosť. Nič totiž nedokáže napríklad pri práci či odpočinku rušiť viac než monotónny, výrazný hluk. Hlučnosť ventilátora sa udáva v decibeloch (dB). Hoci platí, že čím nižšia hlučnosť, tým lepšie, v každom prípade sa rozhodujte podľa toho, kde bude ventilátor umiestnený – iné nároky budú v kancelárii a iné v spálni. Podľa miery hlučnosti môžeme vetráky rozdeliť do troch kategórií:
Stolové ventilátory sú praktickým spôsobom, ako si priniesť osvieženie priamo k pracovnému stolu. Vďaka svojim rozmerom (priemer lopatiek sa pohybuje od 20 do 30 centimetrov) nezaberajú na stole veľa miesta a tiež spotrebujú málo energie. Ich výkon nie je závratný, ale na základné osvieženie ľudí okolo stola alebo v menšej miestnosti bohato postačia.
Stropný ventilátor rozhodne nie je nenápadné zariadenie – v miestnosti ho neprehliadnete. Z toho dôvodu sa mení z užitočného prístroja na prepracovaný doplnok interiéru. Veľmi často sú priamo kombinované s osvetlením a v prípade drahších modelov bývajú ich lopatky dokonca drevené. Ich veľkou výhodou je vysoká účinnosť a schopnosť ochladiť aj väčšie miestnosti.
Ak nechcete ventilátor s rotujúcimi lopatkami a viac si potrpíte na dizajn výrobku, riešením by mohol byť stĺpový ventilátor. Ten je tvorený úzkym stĺpom rôznej výšky s mriežkou alebo otvorom. Základňa nasáva vzduch, séria lamiel a menších vrtúľ vnútri násobí jeho objem a následne ho pod tlakom vypúšťa von. Zvyčajne sa kladie dôraz na vzhľad a ľahšie zakomponovanie ventilátora do interiéru. Často totiž ide o dizajnovo zaujímavé kúsky.
Stojanové ventilátory svojím vzhľadom veľmi pripomínajú stolový variant, všeobecne vzaté však bývajú väčšie, a tým pádom aj výkonnejšie. Stavajú sa na zem a ich veľkou výhodou je, že sa dajú premiestňovať. V prípade potreby ich vždy ľahko prenesiete na určené miesto. V prípade tohto typu obzvlášť platí, že je potrebné pri ich výbere hľadieť na stabilitu. Veľkým plusom je teda protišmyková základňa.
Podlahové ventilátory môžu svojim vzhľadom pripomenúť stolový variant – a mnoho z nich je dizajnovaných tak, že ich na stôl ľahko postavíte – sú však väčšie, výkonnejšie a bohužiaľ aj o niečo hlučnejšie. Z tohto dôvodu sú určené skôr na priemyselné použitie, nestratia sa ale ani v kanceláriách. Ich výhodou je veľká účinnosť a často aj možnosť pohodlného nastavenia uhla vetrania.
Názov USB ventilátory (stretneme sa aj s označením USB vetráčiky) je veľmi výstižný: ide o pomerne malé stolové ventilátory napájané cez USB konektor na počítači. Z tohto dôvodu sú veľmi praktické a zmestia sa napríklad do tašky k notebooku. Chladný vánok si tak môžete vziať všade tam, kde bude počítač, nebudete ani potrebovať zásuvku. Nemožno však počítať s príliš veľkým výkonom.
Ak potrebujete pomôcť klimatizácii v aute, využite ventilátory do auta. Jednoducho ich upevníte do mriežky výdychu klimatizácie alebo pomocou prísavky kamkoľvek na palubnú dosku. Fungujú nezávisle od klimatizácii či kúrení vo vozidle a na napájanie sa používa buď klasická autozásuvka, alebo USB. Na výber je z mnohých rôznych rozmerov, na trhu sú aj také, ktoré sa rozmermi a výkonom vyrovnajú stolovým variantom.
Nechceme rozhodne maľovať čerta na stenu, ale isté nebezpečenstvo ventilátory ponúkajú. Predsa len, lopatky ventilátora rotujú v stovkách otáčok za minútu a pri takej rýchlosti predstavuje nebezpečenstvo aj obyčajný list papiera. Lopatky ventilátorov sú najčastejšie plastové alebo kovové, riziká sú o to väčšie. Základom je preto maximálne hustá ochranná mriežka ventilátora, a to pokiaľ možno natoľko, aby ňou neprestrčilo prst ani malé dieťa.
Najmä v prípade stojanových ventilátorov je dôležitá aj ich stabilita. Je preto vhodné vyberať také typy ventilátorov, ktoré majú stabilnú základňu a ideálne protišmykové nožičky. Pri drahších modeloch potom nájdete snímač, ktoré otáčanie automaticky vypne vo chvíli, keď sa mriežky ventilátora niekto dotkne.
Zásadné je nemieriť prúd vzduchu priamo na seba. Akokoľvek to môže byť príjemné, koledujete si o bolesť hlavy, stuhnutie svalov, bolesti chrbta, kĺbov a v krajnom prípade aj prechladnutie. Je dobré teda smerovať prúd vzduchu napríklad na stenu, od ktorej sa odrazí a čiastočne rozptýli.
Výraznou nevýhodou ventilátora je, že pri dlhodobom používaní vysušuje vzduch. Odporúča sa teda dodržiavať pitný režim, prípadne pred ventilátor umiestniť misku s vodou, ktorá vzduch navlhčí, a tým aj ešte viac pocitovo ochladí. Ďalšou nevýhodou je, že víri prach v miestnosti. Pomôže častejšie vysávanie a utieranie plôch.