Každý záhradkár vie, že najlepším spôsobom, ako zaistiť rastlinám potrebnú teplotu a vlhkosť vzduchu, je pestovať ich v skleníku. Vyrastie vám tu chutná zelenina, voňavé bylinky aj sladké ovocie . Dajú sa v ňom rýchlejšie vypestovať letničky alebo tu môžete nechať prezimovať rastliny v prenosných nádobách, ktorým by mráz ublížil. Na čo myslieť pri založení skleníka a v čom sa líši od fóliovníka a pareniska?
Uprednostňujete zdravé, vlastnoručne vypestované plodiny pred ich nákupom v obchode? Potom je pre vás skleník vhodným riešením. Skleníky sú menšie stavby s pevnými základmi, konštrukciou napríklad z hliníka a výplňou tvorenou skleníkovým sklom alebo polykarbonátovými doskami. Vnútri udržujú vyššiu teplotu a vlhkosť a na vetranie či vstup je konštrukcia doplnená oknami a dverami. Na predĺženie pestovateľskej sezóny a tiež v lokalitách s chladnejšou a premenlivou klímou sa používajú aj vykurované skleníky.
V skleníku môžete pestovať širokú škálu rastlín v závislosti od typu skleníka, klimatických podmienok a vašich individuálnych preferencií. Najčastejšie sa týmto spôsobom pestuje čerstvá zelenina – paradajky v skleníku, papriky v skleníku alebo šalát v skleníku môžeme vidieť takmer vždy. Výnimkou nie sú však ani teplomilné rastliny, alebo dokonca kaktusy. Aby vám skleník čo najlepšie poslúžil, je dôležité zvoliť vhodné umiestnenie, vybaviť ho potrebným vybavením a starostlivo zvážiť jeho veľkosť.
Hlavnou zásadou na umiestnenie skleníka na záhrade je dostatok svetla v skleníku. Jedine tak v ňom budú mať rastliny ideálne podmienky na správny a rýchly rast. Umiestnite ho pokiaľ možno na otvorené priestranstvo tak, aby nebol v tieni dlhšie ako niekoľko hodín denne. Najviac slnečného svetla zachytí, ak ho postavíte pozdĺžnou stranou smerom na juh. Proti obvyklému smeru fúkania vetra by mala stáť najmenšia plocha skleníka a odvetrávanie zefektívnite tým, že jeho vchod nasmerujete na sever.
Existujú aj skleníky pristavané k stene domu. Teplo zo steny ich zahrieva ešte dlho po západe slnka alebo náhlom ochladení. Ľahšie sa do nich tiež zavádza voda a elektrina. Dopadá však na ne viac tieňa a hrozí aj pád snehu a ľadu zo strechy. Skleník umiestnený pri stene môže tiež narušovať estetickú stránku domu.
Veľkosť skleníka sa odvíja od jeho plánovaného použitia. Ak v ňom chcete pestovať letničky, postačí vám plocha 3 m 2. Ak k tomu pridáte ešte pestovanie menšieho množstva zeleniny, vyberajte model s výmerou plochy do 8 m2 (Napr. 2 × 4 metre). Na pravidelné zásobovanie štvorčlennej rodiny zeleninou z vlastnej úrody budete potrebovať plochu aspoň 12 m2 (napríklad 3 × 4 metre). A na prezimovanie väčších rastlín v prenosných kvetináčoch voľte skleník s obsahom základne aj 15 m2. Rastliny totiž nesmú byť blízko seba, aby nehrozilo napadnutie hmyzom, škodcami a hubovými chorobami. Aby sa vám v skleníku dobre pohybovalo a nemuseli sa v ňom krčiť, mal by mať na výšku aspoň dva metre.
Skleník vám bude slúžiť niekoľko rokov, preto ho vyberajte aj s ohľadom do budúcnosti a s určitou veľkostnou rezervou. Je lepšie mať o niečo väčší skleník ako príliš malý, ktorý sa nedá zväčšiť.
Skleníky sa dnes najčastejšie vyrábajú z hliníka a pozinkovaného plechu. Hliník je ľahký a pevný a takmer neobmedzene tvárny. Keďže to ale nie je izolačný materiál, cez hliníkovú konštrukciu dochádza k tepelným stratám. Odporúčame ho do záhrad, ktoré nie sú vystavené príliš silným vetrom. Nevýhodou hliníkových konštrukcií je aj vyššia cena, preto sa stále používa pozinkovaný plech. Je rovnako pevný a účinne odoláva aj extrémnemu zaťaženiu snehom, ľadom alebo vetrom. V závese to je robustná oceľ, ktorá však viac koroduje. Ďalším používaným materiálom je PVC, ktorý je pre svoju pevnosť vhodný aj do otvorených priestranstiev a do miest, kde hrozí vysoká snehová pokrývka.
Tradičným materiálom na výplň je sklo, ktoré dobre prepúšťa slnečné žiarenie, čo má blahodarný vplyv na rast rastlín. Účinne absorbuje UV žiarenie a počas roka prakticky nemení svoje vlastnosti. Ľahko sa čistí a je odolné proti chemikáliám. Používa sa buď hladké sklo, alebo so zvrásneným povrchom, ktoré viac rozptyľuje slnečné lúče, čím nehrozí spálenia rastlín. Pri vysokých teplotách však môže praskať. Aby nehrozilo jeho rozbitie, používajte sklo s hrúbkou aspoň 4 mm.
Stále obľúbenejšie sú plastové dosky, či už polykarbonátové alebo polymetylakrylátové. Polykarbonátové dosky majú vďaka dutinkám lepšie izolačné vlastnosti a sú ľahké, tuhé a prakticky nerozbitné. Polymetylakrylát zase veľmi dobre prepúšťa UV žiarenie, čo je vhodné najmä pre tropické rastliny.
Skleník nie je len miestom na pestovanie rastlín, je to komplexné životné prostredie vyžadujúce pravidelnú starostlivosť a údržbu, aby sa v ňom vašim plodinám stále darilo. Všetko začína jarnou prípravou a končí starostlivým zazimovaním.
Jar je ideálny čas na dôkladné vyčistenie a upratovanie skleníka po zimnom odpočinku. Zamerajte sa na odstránenie všetkých zvyškov rastlín a organického materiálu z minulej sezóny, ktorý by mohol slúžiť ako úkryt pre škodcov alebo zdroj infekcií. Dôkladne odstráňte aj burinu, aby vaše rastliny mali dostatok živín a svetla.
Buď po ukončení sezóny, alebo práve pred jej začiatkom sa odporúča vykonať kompletnú dezinfekciu skleníka pomocou sírenia. Dezinfekcia sa vykonáva zapálením sírneho knôtu, ktorého dym obsahuje oxid siričitý, ktorý účinne ničí škodlivé mikroorganizmy a plesne. Výhodou tejto metódy je schopnosť preniknúť do najmenších otvorov a dôkladne dezinfikovať celý priestor. Pri sírení vždy dodržujte postup uvedený výrobcom.
Skontrolujte stav skleníka a vykonajte prípadné opravy alebo údržbu. Zamerajte sa na sklenené panely aj okenné tesnenia a zaistite, aby všetko bolo v dobrom stave. Opravte akékoľvek praskliny alebo poškodenie, ktoré by mohlo viesť k úniku tepla alebo vody. Čisté skleníkové steny a okná sú dôležité pre dostatočný priechod svetla k rastlinám a taktiež pre zníženie rizika hromadenia prachu alebo plesní. K dispozícii sú špeciálne čistiace prostriedky navrhnuté priamo na skleníkové materiály, ktoré pomáhajú odstraňovať nečistoty a zlepšujú priepustnosť svetla.
Pred začatím novej sezóny pestovania zaistite vhodnú pôdu pre vaše rastliny. Skontrolujte pH pôdy, ktoré by malo byť v ideálnom rozmedzí 6,5 až 7,5. V prípade potreby urobte optimálne úpravy pre rast vašich plodín. Pridajte do pôdy organické hnojivo alebo kompost, ktorý dodá rastlinám potrebné živiny.
Hneď po zbere posledných plodov je čas nachystať skleník na zimnú sezónu. V prvom rade dôkladne odstráňte zvyšky rastlín, a to nielen v pôde, ale aj v oknách či konštrukcii skleníka, aby nedochádzalo k rozvoju chorôb a škodcov. Pôdu starostlivo pohrabte a prípadne ju pohnojte kompostom starým minimálne tri roky. Do pôdy môžete pridať aj dusíkaté vápno, ktoré dokáže efektívne potlačiť burinu a zároveň redukovať škodcov.
Skontrolujte izoláciu skleníka a zaistite, aby bol dostatočne chránený proti chladu. Opravte akékoľvek praskliny alebo medzery v stenách a oknách, ktoré by mohli viesť k úniku tepla. Pridaním izolačných materiálov, ako sú izolačné plachty alebo bublinková fólia, môžete tiež pomôcť minimalizovať tepelné straty.
Ak nechcete mať na záhrade trvalú stavbu, vhodnejšie pre vás budú fóliovníky. Na rozdiel od skleníka nestojí na pevných základoch, možno teda meniť ich stanovište. Sú pokryté fóliou, ktorá sa však ľahko potrhá a zhruba po 5 rokoch vyžaduje výmenu. Na konštrukciu fóliovníkov sa používa drevo, preto sú skôr dočasným riešením. Fóliovníky nemajú také dobré izolačné vlastnosti ako skleníky, v zime sa teda nepoužívajú.
Prízemným variantom skleníkov sú pareniská. Vyrábajú sa z rovnakých materiálov, pre svoju malú výšku však slúžia na pestovanie sadeníc, prípadne plodín až do obdobia zberu. V parenisku si vypestujete jarný šalát alebo reďkovky, alebo ním v chladnejšom období zakryjete a ochránite napríklad uhorky.
Užite si čerstvé plody vašej práce - šťavnaté paradajky a papriky v skleníku môžete pestovať pokojne aj pol roka. Nezabudnite však pravidelne kontrolovať podmienky v skleníku a starať sa o svoje rastliny s láskou.